Redaktori už samoregulačne rušia diskusie alebo ako na SME a Týždni, radšej ich vôbec neotvoria.
Holokaust: Spomíname na milióny mŕtvych
Diskusia bola pre narastajúci počet nevhodných príspevkov zrušená
Svet si dnes pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Je to už 66 rokov, čo Červená armáda oslobodila nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Osvienčim. Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 1. novembra 2005.
Svet si dnes pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Je to už 66 rokov, čo Červená armáda oslobodila nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Osvienčim. Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 1. novembra 2005.
V koncentračnom tábore Osvienčim a vyhladzovacom tábore Brezinka
zavraždili nacisti v rokoch 1940 až 1945 najmenej 1,1 milióna osôb
najmä židovského pôvodu. O život tu prišli aj Poliaci nežidovského
pôvodu, sovietski vojnoví zajatci, Rómovia a ľudia, ktorí sa pridali k
protifašistickému odboju.
Varšavské geto
Po tom, ako boli Židia vo Varšave vystavení nemeckými vojskami diskriminácii a prepadom, bolo v roku 1940 zriadené geto. Nachádzalo sa v severnej časti mesta, kde bola predtým židovská štvrť. Okolo geta postavili vysokú stenu a Židia v ňom boli od okolitého sveta celkom izolovaní. Asi 380 tisíc ľudí sa tlačilo na rozlohe 2,4 % mesta a bolo im znemožnené dostať sa k svojím majetkom.
Nedostatočná zdravotná starostlivosť, nedostatok potravín, preplnenosť, to všetko viedlo k veľkej úmrtnosti. Od roku 1942 boli zahájené deportácie Židov z geta do vyhladzovacích táborov. Na konci roku zostalo v gete asi 60 tisíc osôb. Bolo rozdelené na tri časti a premenilo sa na pracovný tábor.
V roku 1943 zahájili nemecké vojská likvidáciu. Aj po úspešnom skrývaní sa boli nakoniec dopadnutí i poslední Židia. Veľká časť z nich bola na mieste zastrelená a ostatní boli deportovaní do táborov.
Zverstvá v táboroch
Ničnetušiacich
väzňov hromadne popravovali zastrelením alebo jedovatým plynom. Vtedy
ich vyslali akože na bežnú hygienickú očistu do budovy, ktorá mala
pripomínať umyváreň. Väzňov ani len vo sne nenapadlo, že namiesto
umývania na nich čaká v komore smrť. Mŕtvoly boli potom hromadne
spaľované v krematóriách.
V roku 1943 sa v Osvienčime začali na väzňoch vykonávať aj pokusy so sterilizáciou a umelým oplodnením na mužoch a ženách. Ženám vstrekovali do maternice jodipidin, po ktorom dostávali vysoké horúčky. Po nich upadávali do bezvedomia a následne im vyberali vaječníky a časti pohlavných orgánov.
Holokaust
(v starovekom grécku znamená zápalná obeta, v biblii sa používa termín
"šoa" voľne preložený ako nešťastie) je označenie pre štátom vykonávané
prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či
politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým
Nemeckom a jeho spojencami.
Najhroznejším prostriedkom nemeckého holokaustu boli vyhladzovacie tábory. Adolf Hitler nechal v Poľsku zriadiť šesť takýchto táborov. Tábor Osvienčim sa v roku 1941 rozšíril o tábor v Brezinke a v roku 1942 o tábor v Monowiciach. Tábory v Osvienčime a Brezinke sú dodnes prístupné verejnosti.
Slovenskí hrdinovia
O tom, aké hrôzostrašné veci sa odohrávali v Osvienčime sa svet dozvedel vďaka dvom Slovákom - Trnavčanovi Alfredovi Wetzlerovi a Walterovi Rosenbergovi (Rudolfovi Vrbovi) z Topoľčian. Z tábora Brezinka sa im podarilo na tretí pokus ujsť v apríli 1944. Z Poľska sa dostali až do Žiliny. Tam spísali protokol o Osvienčime, ktorý sa onedlho dostal do sveta. No svedectvo týchto dvoch väzňov bolo natoľko drastické, že mu vládni činitelia nechceli uveriť a na záchranu ostatných Židov väznených v táboroch nič nepodnikli.
Filmové spracovanie
Drsný život v táboroch sa zachytáva aj vo filmovej dráme The Boy in the Striped Pyjamas (Chlapec v pruhovanej pyžame). Osemročný chlapec je synom nacistického dôstojníka. Po jeho povýšení sa rodina presťahuje do opustenej oblasti Berlína neďaleko koncentračného tábora. Chlapec má zákaz vzdiaľovať sa od domu. Poruší matkin príkaz a zoznámi sa s chlapcom v pruhovanej pyžame, ktorý sa však nachádza na druhej strane ostnatého drôtu. Ich kamarátstvo sa nakoniec končí tragicky...
Video:
Varšavské geto
Po tom, ako boli Židia vo Varšave vystavení nemeckými vojskami diskriminácii a prepadom, bolo v roku 1940 zriadené geto. Nachádzalo sa v severnej časti mesta, kde bola predtým židovská štvrť. Okolo geta postavili vysokú stenu a Židia v ňom boli od okolitého sveta celkom izolovaní. Asi 380 tisíc ľudí sa tlačilo na rozlohe 2,4 % mesta a bolo im znemožnené dostať sa k svojím majetkom.
Nedostatočná zdravotná starostlivosť, nedostatok potravín, preplnenosť, to všetko viedlo k veľkej úmrtnosti. Od roku 1942 boli zahájené deportácie Židov z geta do vyhladzovacích táborov. Na konci roku zostalo v gete asi 60 tisíc osôb. Bolo rozdelené na tri časti a premenilo sa na pracovný tábor.
V roku 1943 zahájili nemecké vojská likvidáciu. Aj po úspešnom skrývaní sa boli nakoniec dopadnutí i poslední Židia. Veľká časť z nich bola na mieste zastrelená a ostatní boli deportovaní do táborov.
Zverstvá v táboroch
V roku 1943 sa v Osvienčime začali na väzňoch vykonávať aj pokusy so sterilizáciou a umelým oplodnením na mužoch a ženách. Ženám vstrekovali do maternice jodipidin, po ktorom dostávali vysoké horúčky. Po nich upadávali do bezvedomia a následne im vyberali vaječníky a časti pohlavných orgánov.
Čítajte na Aktuality.sk:
Najhroznejším prostriedkom nemeckého holokaustu boli vyhladzovacie tábory. Adolf Hitler nechal v Poľsku zriadiť šesť takýchto táborov. Tábor Osvienčim sa v roku 1941 rozšíril o tábor v Brezinke a v roku 1942 o tábor v Monowiciach. Tábory v Osvienčime a Brezinke sú dodnes prístupné verejnosti.
| Tábor | Roky | Počet obetí |
| Chelmno | 1941 - 1945 | 340 000 |
| Osvienčim | 1940 - 1945 | 1 000 000 - 1 500 000 |
| Majdanok | 1941 - 1944 | 78 000 - 340 000 |
| Belzec | 1942 - 1943 | 436 000 |
| Sobibór | 1942 - 1943 | 260 000 |
| Treblinka | 1942 - 1943 | 700 000 - 1 000 000 |
Slovenskí hrdinovia
O tom, aké hrôzostrašné veci sa odohrávali v Osvienčime sa svet dozvedel vďaka dvom Slovákom - Trnavčanovi Alfredovi Wetzlerovi a Walterovi Rosenbergovi (Rudolfovi Vrbovi) z Topoľčian. Z tábora Brezinka sa im podarilo na tretí pokus ujsť v apríli 1944. Z Poľska sa dostali až do Žiliny. Tam spísali protokol o Osvienčime, ktorý sa onedlho dostal do sveta. No svedectvo týchto dvoch väzňov bolo natoľko drastické, že mu vládni činitelia nechceli uveriť a na záchranu ostatných Židov väznených v táboroch nič nepodnikli.
Filmové spracovanie
Drsný život v táboroch sa zachytáva aj vo filmovej dráme The Boy in the Striped Pyjamas (Chlapec v pruhovanej pyžame). Osemročný chlapec je synom nacistického dôstojníka. Po jeho povýšení sa rodina presťahuje do opustenej oblasti Berlína neďaleko koncentračného tábora. Chlapec má zákaz vzdiaľovať sa od domu. Poruší matkin príkaz a zoznámi sa s chlapcom v pruhovanej pyžame, ktorý sa však nachádza na druhej strane ostnatého drôtu. Ich kamarátstvo sa nakoniec končí tragicky...
Video:
Zdroj: Viktória Hellová, Aktuality.sk
Foto: TASR, archív, zahr.
Video: youtube.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára