Poviem to nadnesene, ale keby neboli Židia,
neexistoval by Facebook. Zakladateľ je Marck Zuckerberg, Žid.
Neexistoval by Google, lebo aj jeho zakladateľom bol Žid Sergej Brin.
Neexistovala by polovica liekov na rakovinu. Keď si pozriete históriu
Nobelových cien, tak zistíte, že štvrtinu z nich získali Židia. Napriek
tomu, že Židov je na svete iba 14 miliónov, v Izraeli 7 miliónov. S
ostatnými národmi to je úplne neporovnateľné. Samozrejme, že v Izraeli
sú všetky vrstvy, aj podvodníci, vrahovia, bezdomovci. Je to normálny
národ ako každý iný. Ale mimo Izraela nenájdete vzorku klasického
národa. Sú vzdelaní a v Európe by ste len veľmi ťažko hľadali Žida medzi
bezdomovcami. Určite ich nenájdete ani medzi pomocnými robotníkmi či
smetiarmi. Kým Slovákov v zahraničí je plno v takých profesiách. Keby
Slováci dosiahli to čo Židia, určite by bol národ na nich hrdý a takisto
by o nich písali do brožúrok a rozprávali o nich.
piatok 7. februára 2014
nedeľa 2. februára 2014
Mišo hovorí, že to je „prúser“
Moderátorka a spisovateľka Lucia Kollárová ako hovorkyňa Ústredného zväzu židovských náboženských obcí zostavila brožúru, v ktorej sa píše, že k židovstvu sa hlásia napríklad spevák Peter Lipa, skladateľ Peter Breiner, režisér Juraj Herz a ďalší. Keď sme im telefonovali, či sa naozaj hlásia, väčšinou povedali nie.
Tá brožúra je „prúser“, sú v nej ľudia, ktorí ani netušili, že ich do nej zaradili. Chápem, že nechcú byť spájaní so židovstvom, hoci sú Židia. Je ich slobodná vôľa, k čomu sa prihlásia. Slovensko má nepríjemnú históriu a ľudia majú stále trochu strach otvorene povedať – áno, som Žid. Veď za slovenského štátu vláda platila Nemcom, aby Židov vyviezli, a boli tu prísnejšie protižidovské zákony ako v Nemecku. A druhá vec je, že aj ak by strach nemali, neboli vychovávaní ako Židia.
V brožúrke o židoch sa ocitol aj Juraj Herz: Dajte ma vyškrtnúť, hneval sa
Brožúrka vydaná v súvislosti s aktuálnym začiatkom židovského nového roka uvádza, že k svojmu židovstvu sa hlásia aj Peter Lipa, Juraj Kukura, Ján Štrasser, Peter Breiner a ďalší. Viacerí z toho zostali zaskočení.sobota 1. februára 2014
Doplnok 2 k Čiastočný zoznam židov a miešancov v politike a kultúre na Slovensku do roku 2014
Členovia Lóží Tolerancia, Humanizmus a B'nai
Brith na Slovensku
Jozef Hašto, psychiater; Egon Gál, filozof; Štefan Hríb, novinár;
Ján Štrasser, spisovateľ; Peter Zajac, literárny vedec; Martin Mojžiš,
fyzik; Tomáš Janovic, aforista; Fedor Gál, sociológ; Miroslav Cipár,
výtvarník; Lucia Piussi, hudobníčka, prozaička, publicistka; Pavel
Vilikovský, spisovateľ a publicista; Dušan Hanák, režisér; Peter Lipa,
hudobník; Anton Heretik, psychológ; Péter Hunčík, spisovateľ,
publicista; Robert Roth, herec; Richard Stanke, herec; Jozef Ľupták,
hudobník; Michal Kaščák, hudobník a promotér; Ivan Kamenec, historik;
Mário Homolka, režisér; Michal Hvorecký, prozaik a publicista; Daniel
Hevier, básnik a publicista; Daniel Pastirčák, umelec a kazateľ; Jana
Beňová, spisovateľka a publicistka; Ivan Štrpka, básnik a esejista;
Vladimír Krivý, sociológ; Matúš Vallo, architekt a hudobník; Henrieta
Mičkovicová, herečka; Juraj Kušnierik, novinár; Fedor Blaščák, filozof;
László Szigeti, vydavateľ; Jana Štúrová, psychologička; Katarína
Hradská, historička; Monika Kompaníková, spisovateľka, publicistka;
Samuel Abrahám, filozof a politológ; Eugen Korda, novinár; Pavel Meško,
občan; Peter Bližnák, dizajnér; Peter Tavel, teológ a psychológ; Peter
Sokol, občan; Daniela Hrtúsová, psychiatrička; Petr Smolík, psychiater;
Peter Kováč, právnik a súdny lekár; Martin Hollý, psychiater; Jakub
Kratochvíl, hudobník; Anabela Žigová, režisérka; Roman Kvasnica,
právnik; Grigorij Mesežnikov, politológ; Natália Kaščáková,
psychiatrička; Gabriela Rakúsová, kritička; Stanislav Rakús, literárny
vedec a prozaik; Ľubo Burgr, hudobník a divadelník; Peter Juščák,
spisovateľ; Robert Kirchhoff, režisér; Ján Šuba, psychiater; Anton
Šulík, režisér; Peter Breier, psychiater; Kálmán Petőcz, odborník v
oblasti ľudských práv; Erik Šille, výtvarník; Ján Hacaj, vinár; Zuzana
Piussi, filmová režisérka; Štefan Kováč, klinický psychológ; Ľubica
Reptišová, občianka; Vladimír Reptiš, lekár; Juraj Piško, lekár; Eva
Kovačevičová, knižná dizajnérka; Mária Chadimová lekárka; Nina
Bližnáková, lekárka; Hedviga Žáková Malinová, učiteľka; Ľuboš Kubín,
súkromný podnikateľ; Peter Weiss, psychológ; Vanda Lukáčová, lekárka;
Peter Pöthe, psychiater a psychoterapeut; Michal Patarák, psychiater;
Zuzana Novosadová, psychológ; Milena Prekopová, ekonómka; Lucia
Faltínová, historička, občianska aktivistka; Gabriela Linhardtová,
psychologička; Duňa Špotáková, psychologička; Anna Kratochvílová,
študentka ;Anna Polcková, evanjelická farárka; Petra Dvorecká, špeciálna
pedagogička; Marcela Holodová, rehabilitačná sestra; Zuzana Bielčíková,
kulturologička; Katarína Lupták, architektka; Laco Kvasnička,
psychiater; Mária Kvasničková, sociologička; Juraj Hrabko, publicista;
Ondrej Prostredník, evanjelický teológ; Peter Križan, lekár; Katarína
Aulitisová, divadelníčka; Ľubomír Piktor, divadelník; René Bílik,
literárny vedec; Alta Vášová, spisovateľka; Miroslav Záhumenský,
psychológ; Milan Červeň, projektant; Viera Červeňová, zdravotná sestra a
sociálna pracovníčka; Samuel Láska, vysokoškolský pracovník; Martin Dian, doktorand; Slávka Adamíková, manažérka; Ján Kyša, kachliar; Andrea Belicová, psychologička; Mário Gešvantner, promotér; Michal Blahovec, predajca; Marta Filová, lekárka; Ľudovít Šmelko, živnostník; Matej Molnár, študent; Inge Hrubaničová, jazykovedkyňa, divadelníčka, spisovateľka; Daniel Matej, hudobný skladateľ; Vladimír Michal, knihkupec a vydavateľ; Daniela Olejníková, ilustrátorka; Ján Štúr, manažér; Roman Kazda, obchodný zástupca; Lucia Zelinová, psychologička; Gabriela Rozvadsky Gugová, psychologička; Alexander Balogh, redaktor a kultúrny publicista; Zuzana Bartošová, výtvarná historička; Ľubica Kordošová, špeciálna pedagogička; Tatiana Sabová, psychologička; Ján Ondrášek,
podnikateľ; Rita Švihranová, psychologička; Martina Chrančoková, vedúca e-shopu; Laco Hricovíny, projektant; Zuza Filipová, psychologička; Tomáš Rozvadský, manažér; Martin Takáč, vysokoškolský pedagóg; Andrej Bán, fotograf a novinár; Štefan Vogl, lekár; Ján Malych, súkromný podnikateľ; Jana Prekopová, psychologička; Vanda Tuchyňová, novinárka; Sylvia Menyhertová, hudobníčka; Dalibor Kocián, hudobník; Miloš Rabatin, hudobník; Viliam Lauko, hudobník; Peter Ungvölgyi, hudobník; Marcel Zajac, environmentalista
štvrtok 30. januára 2014
Odškodnenie
Peniaze pre obete holokaustu použijú aj na cenné papiere
Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR bude môcť
použiť peniaze, ktoré sú určené na čiastkové odškodnenie židovských
obetí holokaustu na Slovensku, aj na nákup štátnych cenných papierov
Slovenskej republiky.
Vyplýva to z Dodatku k Dohode medzi vládou a Ústredným
zväzom židovských náboženských obcí o čiastkovom finančnom odškodnení
obetí holokaustu v SR, ktorý schválila vláda.
Ešte 30. októbra 2002 bolo poukázaných 850 miliónov korún zo štátnych
finančných aktív na osobitný účet Ústredného zväzu židovských
náboženských obcí, ktorý je vedený v Národnej banke Slovenska. Výnosy z
účtu každoročne používa Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR
na čiastkové finančné odškodnenie obetí holokaustu v SR, na financovanie
projektov sociálnych a kultúrnych potrieb židovskej komunity na
Slovensku a na finančné zabezpečenie Kancelárie Rady na odškodnenie
obetí holokaustu.
Z dôvodu poklesu úrokových sadzieb v NBS klesajú aj výnosy z úrokov,
ktoré Ústredný zväz očakával. V záujme zabezpečenia vyšších výnosov
preto Zväz navrhol možnosť použitia časti 850 miliónovej istiny,
viazanej na obdobie desiatich rokov, na nákup štátnych cenných papierov
Slovenskej republiky
Povedala nám hovorkyňa ŽNO Lucia Kollárová.
Na otázku: "Koľko dostala každá rodina, ktorým príbuzní zahynuli v koncentračných táboroch a či by nemohli zverejniť zoznam projektov?" nám odpovedala: "Nájdete na internete."
Hľadáme..
Dobrí anjeli priniesli Andrejovi Kiskovi peniaze a moc
Médiá nám zatajujú skutočné obrovské problémy
zverejňovaním a rozpitvávaním rozličných menších káuz, manipuláciou
a propagandou. Odhliadnuc od toho, že toto bude po strate dôvery
v bankový systém, v ktorom ako najchudobnejšia krajina Eurozóny
zachraňujeme súkromných bankárov zanedbateľný problém, musím to napísať.
Už viac ako rok poukazujem
na kauzy a megachobotnicu, ktorú nám môže závidieť už celá Európa.
Kauza Gorila bola naozaj úplný povrch ľadovca a prichádzajú ďalšie
dieliky to tejto dokonalej stavebnice.
Jedným z nich je „nezávislý“ kandidát na prezidenta
Andrej Kiska, bývalý „veľkopodnikateľ“, zakladateľ spoločností
Tatracredit, Triangel a Quatro v roku 1996 a zakladateľ nadácie Dobrý
Anjel v roku 2005. V novembri 2006 získal titul „Manažér roka“. V roku
2011 sa stal držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za filantropiu.
No keď filantropia znamená to, že spolu
s rodinou, priateľmi a rôznymi bielymi koníkmi ovládame napr. takú VÚB,
a.s., VÚB Generali DSS, a.s., a potom na desaťtisíce dôchodcov
a bezmocných a nešťastných ľudí, ktorí si musia na zabezpečenie prežitia
zobrať úžernícku pôžičku, pošleme exekútorov, tak ďakujem pekne.
Dá sa pokračovať cez Fond národného majetku SR,
Burzu cenných papierov v Bratislave, a.s., Slovenskú záručnú a rozvojovú
banku, a. s., Transpetrol, VSŽ, OTP Banku, rôzne bezpečnostné služby,
až po Dôveru a.s. atď atď.
Z najznámejších blízkych ľudí vyberám (nezáleží na
tom, či vo firmách figurujú v súčasnosti, ale to že prepojenia
existovali, pretože sú to nástroje na dosiahnutie cieľa):
Ing. Anna Bubeníková, Anna Ficová, Ing. Eduard Maták, Igor Matejov a mnohí ďalší ...
Ak vám toto, vážení Slováci, neotvorí oči, že je to
len ďaľsia nasadená gorila, či skôr kingkong, že nás 23 rokov okráda
pár ľudí a ich rodiny za pomoci zapredaných politikov, tak tu máme
jedinú Ficovu ISTOTU, smrť cez ekonomickú a sociálnu genocídu, ktorej zo
všetkých síl pomáhajú slovenskí exekútori a Sociálna poisťovňa.
Prevzaté
utorok 21. januára 2014
piatok 3. januára 2014
Stvorená pre prezidentovanie: Helena Mezenská
Dostala
som správu, či mám niečo proti kandidatúre poslankyne Heleny Mezenská za prezidentku
a tiež dostávam otázky, či ju budem voliť, keď bude kandidovať.
Priatelia, ja som nepodľahla davovej psychóze, čo tu nastala po tom "slávnom" prejave v parlamente. Po prejave, ktorý nasledoval po stretnutí s pánom Rudolfom Vaským, ktorý jej dával deň pred tým v jej kancelárii lekcie, čo robiť a ako robiť v parlamente, ako byť nielen "bohyňou" ale "tatranskou orlicou". Vtedy asi ani menovaný pán netušil, že už sa v zákulisí pracovalo na jej kandidatúre za prezidenta.
Ak by som ja nemala "echo" ešte dávno pred tým, že sa tu chystá kandidatúra poslankyne Heleny Mezenskej, možno by som ten jej následný prejav v parlamente zhltla s navijakom aj ja. Ale asi sotvaj, ako sa poznám. Od začiatku septembra (že sa to tu bude hrať na kandidatúru Heleny Mezenskej, som vedela ešte pred tým) som sledovala, ako sa to tu bude ďalej vyvíjať, koho (ktorého poslanca či poslankyňu ) budú niektorí organizátori protestov tlačiť do popredia. Bola som ticho, nepísala som nič, lebo som nechcela šíriť nejaké dohady, keby to nebola pravda, len klebety. Postupne sa to však všetko potvrdzovalo. A nenapísala by som možno vôbec nič, pokiaľ by pani Heleny Mezenskej nakoniec naozaj neohlásila kandidatúru. Možno si aj niektorí z vás všimli, že niektorými osobami organizujúcimi protesty bola pani poslankyňa Heleny Mezenskej už dlhšiu dobu "protežovaná" na facebooku. Preto som aj položila na stránke protestu Odporu proti politikom na začiatku novembra jednu jedinú otázku, či organizátori plánujú na tribúnach vystúpenie nejakých politikov. Donieslo sa mi, že tam niektoré osoby chcú mať svojich obľúbených politikov. Napísala som na stránke protestov k tomu svoj názor, že si myslím, že politikov platíme kráľovsky, a nie aby si na protestoch proti politikom robili zadarmo ešte aj reklamu. Schváľne som nepísala nič o reklame (kampani) prípadného budúceho ženského kandidáta na prezidenta na protestoch, lebo to nikto z organizátorov protestu ešte nehodil verejne "do placu", čo sa tu chystá . Napriek tomu, že ten post bol dlho navrchu stránky a dalo na tú otázku lajk viac ako 100 ľudí, ktorí sa tiež zaujímali o prípadnú účasť politikov na proteste, žiaľ odpoveď som od organizátorov nedostala. Dostalo sa mi len osobných útokov na moju osobu od určitých fanatikov (obdivovateľov) pani poslankyne, ktorí tam svoj idol chceli mať, a ako sa teraz ukazuje, pochlebujú pani poslankyni aj v jej skupine a naháňajú ľudí do podpisov na jej petíciu. Že tam proti mne vystúpili zrovna jej pochlebovači ( hoci som tam jej meno nikde nespomenula) ma ešte viac utvrdilo v tom, o čo okrem vyjadrenia odporu na proteste išlo. Po proteste pred Národnou radou som si dovolila napísať svoj postreh (status) o novinároch na proteste, ako si tam fotili politikov - prítomnú pani poslankyňu. Náhoda? Vtedy som ešte nevedela, že bude jej fotka z protestu v časopise. Iba som o tom tušila, lebo som videla, ako ju tam fotia, a preto som napísala ten postreh. Fotografia panej poslankyne z protestu v časopise nakoniec bola. Našla som ju tam, keď som časopis Plus 7 dní narýchlo prelistovala na pumpe. Vedela som, v ktorom týždenníku mám hľadať, keďže redaktori boli z neho. Taktiež som tam videla jedného pána, ktorý si ju tam fotil a je teraz v jej petičnom výbore. Potom prišla akože spontánna výzva od občanov, aby pani HM kandidovala za prezidenta a niektorí organizátori protestov začali o kandidatúre HM hovoriť už aj verejne. Ďalej nasledovalo, myslím, že dosť dôležité vyhlásenie pani poslankyne pre redaktora televízie Markíza, že bude reflektovať na reči o jej kandidatúre, až keď si to 70% obyvateľov bude priať, aby kandidovala. A zrazu stačí aj 15 tisíc ľudí, ktorí jej podpíšu petíciu. Už netreba aby si to prialo 3,1 milióna ľudí, čo je 70% dospelej populácie na Slovensku?
Priatelia, myslím, že mám právo rozhodnúť sa, komu uverím, čo poslancovi uverím, aké kroky v jeho politickej kariére mu uverím a komu dám alebo nedám môj prípadný hlas pri voľbe prezidenta. Či budem takéhoto, niekým pretlačaného kandidáta podporovať alebo nie. Niekým, kto organizoval protesty, a kto si ma bez dôvodu zablokoval ešte pred tým, než som položila otázku o účasti politikov na protestoch.
Nehnevajte sa preto na mňa, ale ja mám trochu iné nároky na prezidenta republiky, keď už tú funkciu zrazu tak strašne Slovensko potrebuje. Zvláštne. Doteraz som tu 3 roky videla a čítala plno komentárov o prezidentskej funkcii, o tom, ako nepotrebujeme prezidenta citujem "ďalšieho darmožráča" a otázky typu: "Načo nám je prezident? Potrebujeme vôbec prezidenta? Veď sa pozrite, koľko nás taký darmožráč aj s jeho ochrankou a služobníctvom stojí. " atď ...
A zrazu ho prevelice potrebujeme. Hlavne, že: citujem jedného z obdivovateľov: " aj keď jej Fico nedovolí nič urobiť, budeme mať aspoň peknú prezidentku. Bude klenotom a ozdobou na hrade" .
Dosť málo, myslím si, na to, aby sme museli platiť celé ceremónie a náklady okolo prezidentskej funkcie, keď je krajina zadĺžená. " Keď jej Fico nič nedovolí urobiť, bude aspoň ozdobou na hrade" alebo " aspoň budeme mať peknú prezidentku"? To naozaj niekomu stačí? Ale mnohým, ako vidím podľa komentárov, asi áno.
Ak by tu neišlo o kandidatúru, verila by som v úprimné vystúpenia a snahu v parlamente a nie iba o zviditeľnenie.
Takže, nech mi je prepáčené, ja som na tie divadielka za 3570 Eur a návštevy na podporu protestov neskočila. Za to môže pani HM poďakovať hlavne niektorým ľuďom, ktorými sa obklopila. Ktorí stratili moju dôveru, keď robili tajnosti od septembra (možno aj dlhšie, neviem, cez prázdniny som na fb nebola) okolo jej pripravovanej kandidatúry, tajnosti ohľadom odpovede o účasti politikov na proteste a neváhali voči mne, aj mnohým iným použiť totalitné praktiky, ktoré s priamou demokraciou nemali nič spoločné. Ale to nie je hlavný dôvod.
Verím, že pani poslankyni jeden hlas - akurát môj - chýbať nebude. Stačí, že aj vďaka môjmu hlasu, odovzdaného vo voľbách 2012 hnutiu OĽaNO, má teplé kreslo v parlamente a cca 3570 Eur mesačne ako svoju istotu. Veľké percento ľudí na Slovensku nemá ani desatinu z toho.
Takže, milí priatelia, ak sa pýtate, čo mám proti nej, odpovedám, že proti jej osobe nemám nič, iba sledujem výroky a konanie poslancov, ktorých sme volili a žijú si ako králi a kráľovné z našich daní.
Ďakujem za pochopenie.
Všetkým priateľom na fb, aj našim zástupcom v parlamente, prajem všetko dobré do nového roku, hlavne veľa zdravia.
Zuzana Belicova
Priatelia, ja som nepodľahla davovej psychóze, čo tu nastala po tom "slávnom" prejave v parlamente. Po prejave, ktorý nasledoval po stretnutí s pánom Rudolfom Vaským, ktorý jej dával deň pred tým v jej kancelárii lekcie, čo robiť a ako robiť v parlamente, ako byť nielen "bohyňou" ale "tatranskou orlicou". Vtedy asi ani menovaný pán netušil, že už sa v zákulisí pracovalo na jej kandidatúre za prezidenta.
Ak by som ja nemala "echo" ešte dávno pred tým, že sa tu chystá kandidatúra poslankyne Heleny Mezenskej, možno by som ten jej následný prejav v parlamente zhltla s navijakom aj ja. Ale asi sotvaj, ako sa poznám. Od začiatku septembra (že sa to tu bude hrať na kandidatúru Heleny Mezenskej, som vedela ešte pred tým) som sledovala, ako sa to tu bude ďalej vyvíjať, koho (ktorého poslanca či poslankyňu ) budú niektorí organizátori protestov tlačiť do popredia. Bola som ticho, nepísala som nič, lebo som nechcela šíriť nejaké dohady, keby to nebola pravda, len klebety. Postupne sa to však všetko potvrdzovalo. A nenapísala by som možno vôbec nič, pokiaľ by pani Heleny Mezenskej nakoniec naozaj neohlásila kandidatúru. Možno si aj niektorí z vás všimli, že niektorými osobami organizujúcimi protesty bola pani poslankyňa Heleny Mezenskej už dlhšiu dobu "protežovaná" na facebooku. Preto som aj položila na stránke protestu Odporu proti politikom na začiatku novembra jednu jedinú otázku, či organizátori plánujú na tribúnach vystúpenie nejakých politikov. Donieslo sa mi, že tam niektoré osoby chcú mať svojich obľúbených politikov. Napísala som na stránke protestov k tomu svoj názor, že si myslím, že politikov platíme kráľovsky, a nie aby si na protestoch proti politikom robili zadarmo ešte aj reklamu. Schváľne som nepísala nič o reklame (kampani) prípadného budúceho ženského kandidáta na prezidenta na protestoch, lebo to nikto z organizátorov protestu ešte nehodil verejne "do placu", čo sa tu chystá . Napriek tomu, že ten post bol dlho navrchu stránky a dalo na tú otázku lajk viac ako 100 ľudí, ktorí sa tiež zaujímali o prípadnú účasť politikov na proteste, žiaľ odpoveď som od organizátorov nedostala. Dostalo sa mi len osobných útokov na moju osobu od určitých fanatikov (obdivovateľov) pani poslankyne, ktorí tam svoj idol chceli mať, a ako sa teraz ukazuje, pochlebujú pani poslankyni aj v jej skupine a naháňajú ľudí do podpisov na jej petíciu. Že tam proti mne vystúpili zrovna jej pochlebovači ( hoci som tam jej meno nikde nespomenula) ma ešte viac utvrdilo v tom, o čo okrem vyjadrenia odporu na proteste išlo. Po proteste pred Národnou radou som si dovolila napísať svoj postreh (status) o novinároch na proteste, ako si tam fotili politikov - prítomnú pani poslankyňu. Náhoda? Vtedy som ešte nevedela, že bude jej fotka z protestu v časopise. Iba som o tom tušila, lebo som videla, ako ju tam fotia, a preto som napísala ten postreh. Fotografia panej poslankyne z protestu v časopise nakoniec bola. Našla som ju tam, keď som časopis Plus 7 dní narýchlo prelistovala na pumpe. Vedela som, v ktorom týždenníku mám hľadať, keďže redaktori boli z neho. Taktiež som tam videla jedného pána, ktorý si ju tam fotil a je teraz v jej petičnom výbore. Potom prišla akože spontánna výzva od občanov, aby pani HM kandidovala za prezidenta a niektorí organizátori protestov začali o kandidatúre HM hovoriť už aj verejne. Ďalej nasledovalo, myslím, že dosť dôležité vyhlásenie pani poslankyne pre redaktora televízie Markíza, že bude reflektovať na reči o jej kandidatúre, až keď si to 70% obyvateľov bude priať, aby kandidovala. A zrazu stačí aj 15 tisíc ľudí, ktorí jej podpíšu petíciu. Už netreba aby si to prialo 3,1 milióna ľudí, čo je 70% dospelej populácie na Slovensku?
Priatelia, myslím, že mám právo rozhodnúť sa, komu uverím, čo poslancovi uverím, aké kroky v jeho politickej kariére mu uverím a komu dám alebo nedám môj prípadný hlas pri voľbe prezidenta. Či budem takéhoto, niekým pretlačaného kandidáta podporovať alebo nie. Niekým, kto organizoval protesty, a kto si ma bez dôvodu zablokoval ešte pred tým, než som položila otázku o účasti politikov na protestoch.
Nehnevajte sa preto na mňa, ale ja mám trochu iné nároky na prezidenta republiky, keď už tú funkciu zrazu tak strašne Slovensko potrebuje. Zvláštne. Doteraz som tu 3 roky videla a čítala plno komentárov o prezidentskej funkcii, o tom, ako nepotrebujeme prezidenta citujem "ďalšieho darmožráča" a otázky typu: "Načo nám je prezident? Potrebujeme vôbec prezidenta? Veď sa pozrite, koľko nás taký darmožráč aj s jeho ochrankou a služobníctvom stojí. " atď ...
A zrazu ho prevelice potrebujeme. Hlavne, že: citujem jedného z obdivovateľov: " aj keď jej Fico nedovolí nič urobiť, budeme mať aspoň peknú prezidentku. Bude klenotom a ozdobou na hrade" .
Dosť málo, myslím si, na to, aby sme museli platiť celé ceremónie a náklady okolo prezidentskej funkcie, keď je krajina zadĺžená. " Keď jej Fico nič nedovolí urobiť, bude aspoň ozdobou na hrade" alebo " aspoň budeme mať peknú prezidentku"? To naozaj niekomu stačí? Ale mnohým, ako vidím podľa komentárov, asi áno.
Ak by tu neišlo o kandidatúru, verila by som v úprimné vystúpenia a snahu v parlamente a nie iba o zviditeľnenie.
Takže, nech mi je prepáčené, ja som na tie divadielka za 3570 Eur a návštevy na podporu protestov neskočila. Za to môže pani HM poďakovať hlavne niektorým ľuďom, ktorými sa obklopila. Ktorí stratili moju dôveru, keď robili tajnosti od septembra (možno aj dlhšie, neviem, cez prázdniny som na fb nebola) okolo jej pripravovanej kandidatúry, tajnosti ohľadom odpovede o účasti politikov na proteste a neváhali voči mne, aj mnohým iným použiť totalitné praktiky, ktoré s priamou demokraciou nemali nič spoločné. Ale to nie je hlavný dôvod.
Verím, že pani poslankyni jeden hlas - akurát môj - chýbať nebude. Stačí, že aj vďaka môjmu hlasu, odovzdaného vo voľbách 2012 hnutiu OĽaNO, má teplé kreslo v parlamente a cca 3570 Eur mesačne ako svoju istotu. Veľké percento ľudí na Slovensku nemá ani desatinu z toho.
Takže, milí priatelia, ak sa pýtate, čo mám proti nej, odpovedám, že proti jej osobe nemám nič, iba sledujem výroky a konanie poslancov, ktorých sme volili a žijú si ako králi a kráľovné z našich daní.
Ďakujem za pochopenie.
Všetkým priateľom na fb, aj našim zástupcom v parlamente, prajem všetko dobré do nového roku, hlavne veľa zdravia.
Zuzana Belicova
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)































