Odkedy svet svetom je, pospolitý ľud je
očarený géniami. To záblesky ich mysle hýbu svetom, oni, nie my, majú to ťažko
definovateľné čosi. Pramálo zmôžeme, ostáva len žasnúť a azda ešte písať
ódy, snažiť sa, aby z ich veľkosti aspoň kúsok dopadol aj na nás.
Fascinovaní autori svojim fascinovaným čitateľom predložili tisíce strán
o Mozartovi, Newtonovi alebo Messim, kdesi vnútri však zaiste cítia, že sa
snažia o nemožné: genialitu nemožno vysvetliť ani opísať, dá sa len
precítiť. Napriek tomu, vopred si vedomý tej márnosti, tu je môj pokus
vystihnúť genialitu Bélu Bugára, skutočnej osobnosti roku 2014, 2013, 2012, aj
každého iného.
Povedzme si to narovinu: sú politici
a je Béla Bugár. Politici navrhujú, realizujú, oslovujú, snažia sa, Béla
Bugár len jednoducho je. S imidžom dobrosrdečného a vtipného suseda,
ktorý síce je Maďar, ale nejako zásadne vám to nevadí, si v rozbúrených
vodách slovenskej politiky vytvoril svoj vlastný bezpečný prístav, z ktorého
nikdy ani len nevyplával.
Strany vznikajú a zanikajú, spájajú
sa a premenuvávajú, klesajú a stúpajú a Béla Bugár stále je.
Stabilný, nemenný, skala, na ktorej stojí strana porozumenia. Trochu ošedivel,
trochu sa opozeral, jasných šesť percent. Nikto ho nechce vymeniť, nikto
o ňom nehovorí, že je politikom starej generácie (hoci ním je), nikto od
neho neočakáva nič, len to, že bude. A to Béla Bugár dokonale spĺňa.
Mohlo by sa povedať, že jeho existencia
popiera všetky zákony politiky, nebyť toho, že principiálny zákon velí nájsť si
svoju malú bezpečnú dieru na trhu, v nej sa usídliť a urobiť všetko
preto, aby sa do nej nenasťahoval nikto iný. Práve toto umenie Béla Bugár
dotiahol do dokonalosti. Nikto – doslova nikto iný – nedokázal tak ako on
presvedčiť všetkých naokolo, že je niečím, čím v skutočnosti nie je.
V skutočnosti totiž Béla Bugár nie je ničím. Je práve tou prázdnou
nádobou, ktorá znesie akýkoľvek obsah, hoci väčšinu času ostáva prázdna.
Niektoré veci sú skvelé, niektoré veľkolepé, iné magické a potom je Béla.
Je koniec roka
a mnohí z vás si azda s výbuchom polnočných ohňostrojov položia
otázku, čo Béla Bugár v roku 2014 urobil: odpoveď znie – nič. Vydolovanie akéhokoľvek
záznamu aktivity by si vyžadovalo nie jedného ale dvoch celých novinárov,
zdokumentovanie jeho činnosti je úlohou vysoko presahujúcou ľudské možnosti.
Béla Bugár v roku 2014, tak ako v akomkoľvek pred ním, len jednoducho
bol. Ešte zložitejšou úlohou je pátranie po akomkoľvek náznaku názoru. Keď sa
povie teflón, okamžite mi napadne Ján Figeľ, ale kto, ak nie práve Béla Bugár,
je dokonalým reprezentantom bezpohlavnosti? Ešte aj s tým Figeľom sa dá
aspoň nesúhlasiť, ale skúste sa dostať do názorového rozporu s Bélom
Bugárom. Nemožné, zhola nemožné, ako chcieť z cibule upiecť štrúdľu alebo
Pelému zobrať puk. Aký názor? Čo to je, ten názor? A načo je to dobré?
Kritizujeme politikov, že ohýbajú chrbáty a menia postoje a tu je on,
dokonalá antitéza – nikdy žiaden postoj nezmenil. Nikdy totiž žiaden nemal.
Napriek tomu – alebo azda práve preto –
to stále funguje. Béla Bugár si azda aj niečo myslí, ale len odtiaľ-potiaľ,
vždy zásadne a dokonale v rámci oného. Dokáže dlho a pomerne
pekne rozprávať, ale tvrdiť, že aj niečo povie, by bolo prehnané. Nevyzerá
najhoršie, milovať ho nebudete, ale nikdy vás nenaštve a v tom je ten
kľúč. Za predpokladu, že chcete vládnuť, je dobré, ak vás ľudia milujú, On však
vie, že premiérom nikdy nebude a tak stačí, ak im nebude vyložene vadiť.
A tak občas súhlasí a občas nesúhlasí, vždy s mierou, vždy si
vedomý toho, že voľby môže dopadnúť akokoľvek. Večný kandidát na koaličného
partnera, vždy pripravený jednoducho len ďalej byť.
Podarilo sa: umenie
ničnerobenia Béla Bugár dotiahol do dokonalosti. Práve to je esenciou jeho
bytia, jeho víťazný skill. Béla Bugár nevykonáva absolútne žiadnu činnosť
a práve preto je tam, kde je, svojim spôsobom je ideálom všetkých tých,
ktorým sa nechce robiť absolútne nič. A toto dokáže len skutočný génius.
Of course, I am trying to dry my hair. While I was washing my hair, I got called five times.
Do you dry your hair in front of the computer?
What would you like?
I want to write in your Live Journal,
on Facebook, write about the situation with this place, so this scum
will stop to... last night they were having fun all night on Twitter, as
you know, right?
Yes, I know, today we will get together
at Udaltsov, and at 2 o'clock at Ilya Ponomarev and Udaltsov. We will
send someone from Solidarnost, for a press conference at the independent
press center. Delyagin wrote that the meeting is coordinated between
Solidarnost and the Left front
So they stopped squealing already?
Yes.
Bastards, f%ck. Is the scum Chirikova still barking?
The scum Chirikova continues to bark along with Limonov.
Limonov I don't care about at all. Ok, I am suggesting to write a short post in Live Journal.
Can I tell Misha to write that?
Where is Misha?
He is at the computer ----------------------------------------------------------------------------------- Panyechka! Borya! Hello dear! Hi! Why couldn't you convince Chirikova, a chick! Jesus! She is f%cked up, how can I convince her? Yes she is f$cked up, of course No, she doesn't want to hear anything. Do you understand the point? At least do you understand it? I read something online... Those who will come to the Revolution square, for them a passage, a march will be organized to Bolotnaya. They are cretins! They should put up a monument for me instead of Dzerzhinsky on Lubyanka! What? And then steal the archives once again! You are right, I will steal them... You are a great Russian writer, can you
call Chirikova, and say, Chirikova, b%tch you are insulting Nemtsov,
saying he did it for money, did you hear this? This f#cked up b$tch
wrote this. Call this rat and tell her to behave! Who am I for her, of course, I could try No, she respects you, you are
Panechkin, a famous writer, explain the motivation, explain what
happened, that I didn't fold, didn't write any letters. You can read in
my Live Journal or Facebook, about what happened. They told me the
right thing, they said, you cannot fit that many people on that square,
and this is true. It's true... And since there will be a lot of people
from the office plankton, the internet hamsters, who had never seen a live OMON soldier, I don't want to have any people beaten by bats, that's it! I agree with you So call her, and tell her to shut up!
When someone is arrested, she calls me, when she wants to go to
America, she calls me, when she needs help with customs, she calls me, when she wants to help some victims,
she calls me, when she needs money for anti-Seliger, she calls me, and
then Nemtsov is a traitor, f$ck, is she not a scum? You should loose the tone, Borya I will loose the tone, I am just talking to you like this
She is is a stupid idiot, everyone understands this Being angry will not make it better, everyone understands that she is an idiot
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Hello! Borya? Hello! Who is this? Yashin Yashin, f#ck! First of all let me tell you the latest news. First of all we reconciled today with those morons. Yes, I know, I asked Misha to post your video statement Yes this is the first good news. Second is not news, but a request. I think Lesha needs to go for president Who thinks? I think, me, Nemtsov thinks. But I need for him to mumble something about this. He is not ready so far I understand, but, keep in mind, the
situation is the following. Vovochka Ryzhkov wants to go for it. I don't
like the idea, because it's not feasible, do you understand? I understand But he, b$th, will break all of us, because he found the money You shouldn't present anyone. It will be taken very badly by the people I understand, but he was given money This is not about money. No one will
support him. He is, softly speaking, not an optimal candidate. If you
will announce him as a candidate for president at the meeting, the
reaction will be inadequate. Don't do that. Ilya, I agree, let's talk about the Revolution square. Do you know the story? I think we did everything very f$cken beautiful Thank God And there is my part in this, too. Very
important that you write a declaration for the meeting, which someone
or I may read, that the opposition needs to be united, that our goal is
just to deal with them I wrote the declaration, and gave it to Misha That it's good that you found a
compromise, and is very important, that the authorities should carry
responsibility for that chaos they started, but don't write, "Don't go
to the Revolution square" We didn't write this Someone told me you wrote this, this is wrong. This is BS. I didn't write this. I
wrote... We held consultations all day. As a result I wanted to write a
declaration about Bolotnaya, but no one supported me, and we decided to
say "Come out and protest" Neutral like that.
No, that's ok, you know, the authorities have contacted me Borya, we wrote, we need peaceful protests, come out and protest. That's fine, but don't concentrate on the Revolution square, because most people never went to anywhere I know. How many people are coming? 36 thousand on Facebook But what's your assessment? 10 thousand? F$ck knows. Venedictov is taking a very f$cked up position, runs around... You have to come to the Revolution square tomorrow, and lead the people from there. This is what I wanted to do, but I was told that they will arrest me If you come to the Revolution square? Yes Why? They just called me from Interfax. I didn't get it yet, But the Prosecutor...
You have to go anyway, because if you don't come to the Revolution square you will be eaten alive because Twitter is on fire Twitter is not on fire any more No, it's on fire. If you come and say, lead the people to Bolotnaya, why would they arrest you? That's stupid They don't arrest for something, they arrest on orders If they arrest you, then fine, it will be the main headline We are not fighting for headlines I understand we are not fighting for headlines, but I think if you don't come it will be wrong No, I will come, you don't have to talk me into it. I already decided I think it is very important that you come to the Revolution square I know, I am going to come Because of what they wrote, I think it will solve that problem What did they write? I didn't ask
anything, I didn't write anything, and I said, please give me a letter,
how will you provide security, they gave it to me, the deputy mayor
called...
I know
I talked to him today, Nastya is meeting with him right now
I know, tell me the main thing, as far as I understand the only one who separated from you is Limonov, right? Anyone else? F$ck him Is there anyone else? May be the Left Front, but they are not very active
[Looks like Ilya Yashin is a very
important figure, if he can give orders and advice to Nemtsov, and
Nemtsov seems to somewhat submit to his authority - KR]
---------------------------------------------------------------------------------- Hello! Olechka, hi, do you know if we got instructions? Have you seen it? No, I only saw a text in the news Because I didn't get it, I am at home, are they going through Interfax? Yes, probably Understood. Second, about tomorrow, I will come to the Revolution square, and will ask to go to Bolotnaya queitly. Are you coming with me? I think I should be on Bolotnaya, an hour early. I am asking, what do you think? I think the most important thing is to be with me Ok, I can be with you, but we should do something about the journalists First of all I already made arrangements with some serious security (Gary's). Second,
we will drive up to the Duma, and will come out at Duma and will walk. I
will just ask the people to quietly walk to Bolotnaya Do you know about the talks at the mayor's office? Did they end? They didn't end. Because if they ended, they would all call me. Were are you, beautiful? I am home, but I have to go to Kasyanov's, they have a party there I know I am already here And I didn't come, I forgot, where is it? Ok come over, Pirogovka 53 55 I have another question, Devodchenko is in a hospital Who is the first one after him? There is an option of Akunin, but the Left front is against him. That's first. Second, what do you think about Alexander Sklar? Fine, but not the first And what about Ulitskaya? Fine, but not the first. Not the first, of course. Sure, I don't mind. Just don't change the list too much Do you know Sklar? Yes I know, a singer. Has the information field imroved? Much much improved They stopped barking, no longer a traitor... No longer a traitor, did Chirikova apologize? No So she thinks it's fine? No, she is a b$tch or an idiot I called Oleg Kozyrev, who wrote a
horrible post yesterday about a betrayal. I asked him, Oleg, I can
understand emotions and negativity, but could you call and ask first
before writing? Did he write a better post today?
Of course, he posted a video message. He said, it was our first reaction. I said you should understand, what happened, and then write I understand, they are assholes, of course. But it is a waste of time to wait for an apology It was barbaric But now they are quiet, they are on our side Only Chirikova is saying that we will have a march, and that Nemtsov will close the column at Echo Moscow What an idiot. I said that I will have to be the last one to leave, but I didn't say about the march Yes, she is an idiot. Ilya Krasilshik called me and asked what's going on? I said, just don't pay attention to Chirikova She will be arrested tomorrow, and it will be all over We wouldn't like for her to be arrested Wouldn't like to, but she is asking for it She
wants to be a political prisoner. She is all about PR. She is a total
scum, because no one had helped her as much as I had helped her ----------------------------------------------------------------------------------- Hello! Borya, can you answer one question which is killing me? Sure I am reading Facebook, Internet, and I
see that all the normal people are writing, that if anyone is asking you
to come for a march (to walk on the streets, to Lubyanka, to Kremlin),
instead of a rally, then these people are provocateurs, right? Yes Does it mean I am a provocateur? Tomorrows rally is very different from all the previous ones. This is for the sissy white collar internet hamsters, who battle on Facebook and VK. I
had to represent their interests at the mayor's office. Besides
Internet wars, they are extremely scared to get under the bats of Omon.
They are extremely scared to be arrested. What about those ten thousand that gathered on Chistye Prudy, didn't they march to Lubyanka? The thing is out of those ten thousand that were there, one thousand went to Lubyanka, and they were the activists. So they knew what they going for? Yes. It
was us, Solidarnost, Left Front, Natsbol of Limonov, There were no
hamsters there, the hamsters ran away. About 1000 people went to
Lubyanka, so 10% of the rally were the people who were politically
motivated and 90% of the meeting were the vegetables who are outraged that they coudn't get laid. So it is good that Yashin is in jail, and is not coming to Bolotnaya? Well I wouldn't say that about my friend But it would be more quiet
Of course I wouldn't do that. That he and Navalny are in jail means that.. And then there that scum Limonov, a provocateur, who along with Zakhar Prilepin want to declare a day of revolution. But because there will be the scared penguins
on the square, I think we should do everything so that they are not
touched, otherwise they will turn away from us and say we used them as
cannon fodder This is the task of the Kremlin is to provoke them Of course that's what they want
Francúzsky ľavicový týždenník Le Nouvel Observateur vo svojom minulotýždňovom čísle zverejnil šokujúci článok. Je o ľuďoch, ktorí za „americké peniaze” organizujú politické prevraty. V reportáži pritom vystupuje aj niekoľko ľudí zo Slovenska. Autor za najskúsenejšieho „proamerického Che Guevaru“ považuje Pavla Demeša.
Vyvolala živelnú „oranžovú revolúciu“, počas ktorej státisíce Ukrajincov vyšli do ulíc, skorumpovanosť a autoritárstvo Kučmovho režimu? Nie celkom. Podobne ako aj v prípade vlny národných povstaní proti režimom Srba Miloševiča, Gruzínca Ševarnadzeho alebo Kirgiza Akajeva. Hnev ľudských davov bol skutočný. Falšovanie vo voľbách takisto. Avšak zvrhnúť postkomunistických autokratov takto rýchlo a bez násilia by sa nepodarilo bez určitého know-how niekoľkých expertov, ktorí vynašli a „skúšali“ naozajstný „návod na použitie revolúcií“. Vincent Jauvert sa stretol s týmito „vývozcami“ demokracie. A oni mu odhalili svoje tajomstvá.
Dedičia Ghándího a Mac Donalda
Títo jediní misionári svojho druhu sú Srbi a Slováci, Gruzínci a Ukrajinci. Sú mladí, pomerne vzdelaní a viac-menej si trúfajú na to, aby vykonali demokratizáciu postkomunistického sveta. Ich spoločným jazykom sa stala angličtina, a zvyčajne je to perefektná angličtina. Najčastejšie pracujú v západných inštitúciách a organizáciách, predovšetkým v amerických. Možno ich pomenovať „medzinárodnými demokratickými brigádami“. Ich činnosť zastrešuje Washington. Navyše, niektorí z nich boli menovaní do funkcie „šampiónov slobody“ Georgeom Bushom osobne.
Na zvrhnutie despotov Východu majú unikátny know-how, pozostávajúci zo sofistikovanej zmesi nenásilnosti, marketingu a fund raisingu (zberu prostriedkov). Niektorí si tým zarábajú na život (a odmietajú hovoriť o výške svojho platu). Pre iných je to zdroj vedľajšieho príjmu (niekoľko sto eur, z času na čas). No a v absolútnej menšine sú takí, ktorí pracujú bez nároku na odmenu.
Najskúsenejší z nich sa volá Pavol Demeš. Je Slovák, má 49 rokov a na túto cestu sa vydal ako jeden z prvých. V roku 2000 tajne koordinoval program zahraničnej pomoci vzbury proti Miloševičovi. V minulom roku bol – taktiež dôverne – radcom ukrajinských revolucionárov.
V Bratislave riadi východoeurópske oddelenie veľmi vplyvnej americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund, ktorá pomáha aktivistom v celom okolí. V minulosti bol ministrom zahraničných vecí, dokonale pozná politickú situáciu v bývalom sovietskom bloku a vie, ako vybrať najvhodnejšiu chvíľu na vykonanie revolúcie.
Revolučné poradenstvo – dobrý kšeft
Úzka, dôsledne pristrihnutá krátka briadka, čistý anglický jazyk, vysvetľuje: „Väčšina postkomunistických autokratov pripomína krabov. Majú pevný pancier, ale všetci majú jedno veľmi zraniteľné miesto: chcú dostať legitímnosť vo voľbách. Falšujú hlasovanie, ale naďalej pokračujú v ich organizovaní. Je to otázka medzinárodného postavenia. A potom sa presviedčajú, že ovládajú masmédiá a bezpečnostné služby. A že sa im nič nestane,“ vysvetľuje Pavol Demeš. „V priebehu celej predvolebnej kampane sleduje tlač z celého sveta každý ich krok. A oni odmietajú strieľať do davov počas priameho prenosu CNN. Práve v takejto chvíli je možné zvrhnúť ich.“
Úspech sa zakladá najmä na manifestáciách bez násilia. „Je to zároveň otázka etiky a efektivity,“ vysvetľuje Demeš. „Nenásilnosť dáva morálnu prevahu a prináša podporu iných. A navyše – násilie je tá oblasť, v ktorej je moc silnejšia.“ Druhý kľúč k úspechu spočíva v metóde konania. „Večer v deň hlasovania sa zhromaždia dôkazy o falšovaní, ktoré sa veľmi rýchlo rozšíria po celej krajine. A ihneď vychádzajú stovky tisícok ľudí do ulíc. Následne by mali mierovou cestou prevziať kontrolu nad štátnymi zariadeniami, aby ukázali autokratovi, že zákonná moc prešla do druhých rúk. A pretože polícia nestrieľa, už je ruka v rukáve.“ Je to detská hra? „Samozrejme, že nie, vyžaduje si to dlhodobú prípravu.“
Srb Srdža Popovič má 32 rokov. Vysoký chudý človek s utrápenou tvárou a kruhmi pod očami je už legendárnou postavou. Bol organizátorom prvého revolučného hnutia 21. storočia, ktoré sa stalo predobrazom všetkých ostatných: v októbri 2000 jeho Odpor zvrhol Miloševiča bez preliatia jedinej kvapky krvi. Odvtedy si k Srdžovi Popovičovi chodia pre rady takmer odvšadiaľ, „dokonca aj zo Zimbabwe“. Aby uspokojil dopyt, otvoril úrad expertov na revolúciu pod názvom Canvas Group. „Je to súkromný podnik,“ priznáva sa, „ale úrad je zaregistrovaný ako mimovládna organizácia, aby nemusel platiť dane.“ Ročný obrat? „To je obchodné tajomstvo.“
Krvavé mladé dievčatá
Sediac za stolom v Movie Bare, módnom podniku v centre Belehradu, ktorého je majiteľom, Srdža poodhaľuje tajomstvo: „Ako hovorieval Lenin, pre úspech revolúcie sú nevyhnutné tri veci: organizácia, organizácia a ešte raz organizácia. A ja dodávam: mládež, mládež a ešte raz mládež. Pretože mladí sú entuziasti, smelí, a moc na nich nemá veľký vplyv: nemajú deti, prácu ani majetok – nemajú sa o čo báť.“ Je ešte jeden dôvod, viac pragmatický či dokonca trochu cynický: „Vždy keď sa režim chytá bezbrannej mládeže, bije mladých a zatvára ich do väzenia, zároveň sa otáča chrbtom k ich otcom, dedom, strýkom a tetám, priateľom.“
„Prezradím vám jeden fígeľ,“ pokračuje s úsmevom. „Na demonštrácii, na ktorej hrozí, že sa skončí zrážkami, postavte do prvých radov mladé dievčatá v bielych blúzkach. A čakajte na útok polície. Efekt je zaručený: po niekoľkých zásahoch sa na bielych blúzkach objaví trochu krvi (alebo, na nešťastie, veľa). Vyjdú tak skvelé zábery, ktoré obletia televízie celého sveta. A režim bude zdiskreditovaný.“
Konkurencia na trhu
30-ročný Srb Alexander Marič si spolu s tromi inými veteránmi Odporu založil v Belehrade ešte jeden expertný kabinet, zaoberajúci sa revolúciami, a je Popovičov konkurent. Jeho špecializáciou sú revolučné skupinky mládeže, ktoré sa zakladajú pred samotným prevratom. „Názov musí byť krátky, ľahko zapamätateľný, napríklad ako Levi alebo Coca, a musí byť silný ako slogan.“
Potom treba rýchlo dostať tento názov do povedomia verejnosti. Na jar 2003 Sorosov fond vyslal Mariča a jeho tím do Gruzínska, kde sa mali stať poradcami lídrov rodiacej sa protestnej skupiny. Gruzínskych zástupcov bolo asi 20 a už si vybrali názov – Kmara! (Dosť!). V jednu aprílovú noc povylepovali stovky plagátov s názvom Kmara! po celom Tbilisi a v deviatich ďalších mestách. Ráno celá krajina nehovorila o ničom inom! Sám Ševarnadze sa chytil do pasce. Namiesto toho, aby odignoroval tieto „čarbaniny“, vystupoval v rozhlase a televízii s odhaleniami, a urobil tak nečakanú reklamu malej skupinke, o ktorej si všetci mysleli, že je masovým hnutím.
V ďalšej fáze bude musieť skupina tlačiť tisíce letákov, nálepiek, vyrábať tričká s potlačou. Musia sa vytvoriť internetové stránky, kúpiť mobilné telefóny, plagáty... Budú sa organizovať zhromaždenia bojachtivých prívržencov zo všetkých kútov krajiny. Treba teda zaplatiť stovky lístkov na vlak, noci strávené v hoteloch, prenájom miestností, stravu. A potom treba zaplatiť za služby zahraničných konzultantov. Takže treba zohnať niekoľko miliónov dolárov.
Sponzori z Ameriky
Na financie treba myslieť vopred, lebo takéto peniaze sa dajú nájsť iba v zahraničí. Domáci bohatí podnikatelia sa postavia k celému nápadu s nedôverou, nechcú si pokaziť vzťahy s vládnymi orgánmi. Až na začiatku revolúcie prebehnú do druhého tábora a mladým revolucionárom budú pchať balíky peňazí. Dovtedy treba hľadať pomoc vonku – konkrétne vo Washingtone. Lebo, podľa všeobecne panujúceho názoru Európania sú bojazliví, pomalí a skúpi – česť výnimkám (Britom, Holanďanom alebo Poliakom). Francúzi nikdy nefigurujú medzi „darcami“ – až na Fondation Jean-Jaures, ktorá pomohla mladým sociálnym demokratom na Ukrajine.
V prípade oranžovej revolúcie sa kontakty s veľkými súkromnými i verejnými organizáciami (USAid a National Endowment for Democracy) začali ešte na jeseň roku 2003, teda rok vopred. Slovák Balasz Jarabík pomáhal ukrajinskej skupine Pora na tejto strane Atlantiku. A dostával za to peniaze od americkej organizácie Freedom House, ktorá nechcela „sólo“ financovať Poru. Áno, aj v revolúcii, tak ako v biznise, sa často všetko začína z porady investorov. „Revolúcia, to je trh s vysokou konkurenciou“, hovorí Jarabík, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie na Kolumbijskej univerzite. Lídri demokratických skupín musia chodiť do Washingtonu, aby sa lepšie „predali“ fondom, ktoré poskytujú kapitál. Aby boli pripravení na túto veľkú skúšku, musia brúsiť svoju argumentáciu, pripravovať si plány a finančné tabuľky. Presne ako v biznise...
Stretnutia v luxusných hoteloch
Len čo sa získajú prvé peniaze, do krajiny prichádzajú „obchodní agenti“ revolúcie, aby niesli „dobrú zvesť“. Na každej jednej schôdzi musia znovu a znovu opakovať, že všetko sa dá, že sa im v ich krajine podarilo zvrhnúť diktátora. Srb Siniša Sikman odchádza vždy na turné, napríklad ako minulý rok do Bieloruska, s malým cestovným kufríkom. „Mám v ňom celú propagandistickú zbierku: nálepky, tričká, balóniky s logom Odporu.“
Tieto semináre zvyčajne prebiehajú tajne, v neveľkých, zle vykurovaných a ponurých miestnostiach. Ale organizujú sa aj na čerstvom vzduchu, za mestom v bývalých pionierskych táboroch. Aby nevzbudzovali podozrenia u polície, hovorí sa, že je to skupina, ktorá ide dovolenkovať. Napríklad v Gruzínsku, v lete 2003, tri mesiace pred revolúciou ruží Kmara!, zhromaždilo sa 700 vlastných aktivistov v pionierskom tábore ďaleko od Tbilisi. V auguste 2004 sa mladí Ukrajinci z hnutia Pora zišli v pionierskom tábore na Kryme. Pavol Demeš im pomáhal vypracovávať stratégiu. „Stretávali sme sa v malých skupinkách na pláži. Dokonca sme aj spali na piesku alebo v malých chatkách. Bolo to skvelé!“
Niekedy však tieto semináre pripomínajú kongresy zubných lekárov. V apríli 2004 išla 24-ročná Keto Kobiašviliová do Odesy. „Jedna holandská organizácia ma vyslala, aby som tam zhromaždila asi 30 mladých ľudí, pripravila ich a nadchla pre vec. Celé sa to odohrávalo v jednom luxusnom hoteli, kde som dva týždne bývala sama na izbe. Navyše som ešte dostala 250 eur. Jednoducho sen!“ O niekoľko mesiacov Sorosov fond organizoval seminár pre kazašských aktivistov v Alma-Ate. „Aj tam sme sa schádzali vo veľkom hoteli,“ smeje sa Kobiašviliová. „Mali sme všetko k dispozícii: kamery, aby sme sa mohli pripraviť na interview, dokonca aj aparatúru na prehlušenie mikrofónov, ktoré kazašská tajná polícia nezabudla umiestniť v zasadacej sále.“
Nové prevraty
Piatou etapou sú dve kampane naraz. Cieľom prvej je vysvetliť občanom, v čom spočívajú ich volebné práva, a vyburcovať ich, aby volili. Druhá má odhaliť skorumpovanosť a autoritatívnosť režimu. Skupiny, ktoré robia kampane, o sebe nesmú vedieť, tá prvá totiž musí byť úplne neutrálna. A potom sa už organizujú efektné akcie na uliciach. Pätnásť členov skupiny sa prezlečie za „trestancov“ a navrch si oblečie sivý kabát. Prostredníctvom SMS-iek si určia hodinu stretnutia na najfrekventovanejšej ulici hlavného mesta v okamihu, keď je tam trma-vrma. V určenú hodinu si vyzlečú kabáty a vyzerajú ako trestanci. Niekoľkokrát vykrikujú: „Hlasujem za XY!“, pričom XY je miestny diktátor. Potom si demonštranti znovu oblečú kabáty a miznú v útrobách metra bez stopy. Výsledok je zaručený. Polícia je zúrivá, začínajú sa represie. Mladých revolucionárov učia riadiť strach.
Miloš Milenkovič hovorí, že „počas demonštrácie je potrebné, aby mladí spievali a nepočuli šum policajtov alebo vojakov, vyvolávajúci znepokojenie. Na zakrytie prítomnosti početných ozbrojených ľudí v popredí demonštrácie možno rozvinúť veľký transparent na začiatku sprievodu. Zabráni demonštrantom, aby videli zhromaždených vojakov, ktorí ich môžu zastrašiť.“ Iný fígeľ: vysvetliť im, že zatknutie nie je nijaká tragédia. Na seminároch školitelia začínajúcich revolucionárov organizujú skúšky policajných razií. Jedni vystupujú v úlohe polície, druhí v úlohe demonštrantov. Na seminároch sa učia odpovedať vyhýbavo, nikdy nevystupovať agresívne, dokonca sa usmievať.
Takže všetci sú na svojich miestach: aktivistov naberajú a školia, šíri sa niekoľko tisíc letákov, organizuje sa niekoľko flash-mobov a hnutie schytáva prvé údery. Keď sa majú začať voľby, s neodmysliteľnou falzifikáciou, novopečení revolucionári sú už pripravení, aby proti nim protestovali. Práca školiteľov je ukončená. Málokto z nich sa zúčastňuje na samotných udalostiach. Alebo v danej veci zohrávajú len veľmi skromnú úlohu. Stroj je už raz spustený, a tak nie sú viac potrební.
Misia je splnená a „obchodní agenti“ demokratickej revolúcie teraz pripravujú nové prevraty. Chystajú sa založiť v Kyjeve Medzinárodný inštitút demokracie.
Vo februári ambiciózny Vladislav Kaskiv predstavil svoj projekt osobne Georgeovi Bushovi. „Povedal som mu, že by som si prial, aby tento inštitút podporovali také známe osobnosti, ako Václav Havel, Lech Walesa či Madeline Albrightová.“ Bývalý líder hnutia Pora, ktorý po oranžovej revolúcii vymenil džínsy za tmavý oblek a kravatu, urobil v Bielom dome dojem.
Ďalší cieľ: Putin
Takáto pozornosť znervózňuje posledných despotov na Východe. Koncom roku sa uskutočnia voľby v Kazachstane. Miestny vladár, skorumpovaný Nazarbajev, už pristúpil k bezpečnostným opatreniam, viacerých aktivistov poslal do väzenia a Vladislavovi Kaskivovi zamietol vstup do krajiny. Proti bieloruskému Alexandrovi Lukašenkovi už raz – v roku 2001 – „zamatová revolúcia“ zlyhala. Na budúci rok tam budú voľby a päť ukrajinských aktivistov už poslal do väzenia. Na jeho príkaz boli vlani zbití a vzápätí z krajiny vyhostení srbskí a slovenskí revolucionári. Určité prípravy na revolúciu však už aj tak prebiehajú: International Republican Institute, ktorý financuje Kongres USA, tajne pripravuje aktivistov v susednej Litve.
A je tu ešte Vladimír Putin. Koncom roku 2004 fond Freedom House zaradil Rusko medzi krajiny, ktoré nie sú slobodné. Stalo sa tak po prvý raz od rozpadu Sovietskeho zväzu. Zaradiť ruského prezidenta medzi svoje trofeje je sen nových Che. Ba viac než to, je v tom ich najvyšší cieľ. Niektorí už pracujú ako poradcovia v rodiacich sa revolučných skupinách. Teraz na leto sú naplánované semináre na Kryme a v samotnom Rusku, na miestach, ktoré sa zatiaľ držia v tajnosti.
Avšak zvrhnúť pána Kremľa je nápad nie jednoduchý. Podľa všetkého tvrdou rukou vládne svojej rozviedke a veľkej časti armády. Otvorene podporoval krvavé represie v Uzbekistane (pozri nižšie) a takýmto spôsobom dal jasne najavo, že sa, v prípade nevyhnutnosti, nezľakne strieľať do davu. Ruský prezident napokon našiel dva spôsoby, ako zmariť činnosť aktivistov. Založil svoju vlastnú mládežnícku organizáciu. Je kópiou hnutí Odpor, Kmara a iných: rovnaký dvojslabičný názov Naši, rovnaké tričká, rovnaké úsmevy. Program je však nacionalistický a vystúpenia tvrdé. A to nie je všetko. FSB sa ponáhľa, špióni a manipuluje: agenti sa zapájajú do všetkých protestných skupín a zakladajú iné, zjavne falošné, aby zamiešali karty. Medzinárodní demokratickí agenti to v Moskve nebudú mať ľahké: starého medveďa revolúcii nenaučíš.
Agenti Washingtonu
Zostáva veľa otázok. Prvá z nich znie: sú „obchodní agenti“ demokracie obyčajnými agentmi Washingtonu, ako to chcú prezentovať v Kremli a na iných miestach? Odpoveď znie: nie. Je síce pravda, že pracujú pre americké (a občas aj európske) organizácie a neskrývajú to. Pravda je aj to, že vyznávajú hodnoty strýka Sama – demokraciu a dolár – a prajú si pevne ich ukotviť v bývalom Sovietskom zväze. Nakoniec je očividné, že Bushov Biely dom v nich vidí vektory svojej soft power, pešiaka v geostrategickej šachovej partii, ktorú s Ruskom rozohráva v regióne. Stavajú však záujmy USA vyššie nad záujmy tých krajín, v ktorých pracujú? Nič nepoukazuje na to, aby sa takto hovorilo.
Navyše: o akej Amerike je reč? O Amerike neokonzervatívcov Freedom House alebo o Amerike finančníka-humanistu G. Sorosa, ktorý míňa milióny dolárov na boj s Bushom?
Druhou otázkou je, či boli tieto revolúcie naozaj ľudové, alebo boli dielom rúk niekoľkých aktivistov? V skutočnosti platí jedno aj druhé. Ako sme ukázali, boli vopred pripravené neveľkým jadrom aktivistov. S cieľom zburcovať národ, „zapáliť“ ho, tieto skupiny sa uchyľovali ku všetkým teraz už známym technikám AGITPROPA (agitačnej propagandy) a občas dokonca k manipuláciám. Ale bez hnevu národa, ktorý autoritatívny a skorumpovaný režim uvrhol do zúfalstva, bez jeho vôle nedať si znovu ukradnúť voľby a bez státisícov ľudí, ktorí dobrovoľne vyšli do ulíc Belehradu, Kyjeva alebo Tbilisi, by k ničomu nebolo došlo.
Napriek tomu sa však natíska ešte jedna posledná otázka: a čo bude po revolúcii? Inými slovami, čo sa stane s týmito národmi o niekoľko rokov? „Nezapadnú noví vládni predstavitelia do tých istých koľají ako ich predchodcovia, ktorých – je nutné to pripomenúť – k moci vyniesla vlna ľudových povstaní?“ To nie je rečnícka, ale konkrétna otázka Jacquesa Rupnika, aj na Slovensku známeho experta na východnú Európu z Centra medzinárodného výskumu. Srbský príklad dáva nádej. Zdá sa, že niekoľko rokov po páde Miloševičovho režimu sa demokracia v Belehrade trochu stabilizovala a ľudské práva sa vo všeobecnosti dodržiavajú. V prípade Gruzínska, kde bol George Bush 10. mája 2003 prijatý ako mesiáš, situácia vyzerá zložitejšie: mnohí lídri povstania ruží v roku 2003 už demaskujú návrat ku korupcii a militarizmu novej vlády.
A tak hra zatiaľ nie je skončená. A ani zajtra „alchymisti“ revolúcie ešte neodložia na zaprášenú policu svoje knihy s receptami. Pretože tak ako raz v Tbilisi, Kyjeve alebo v Bišeku budú možno musieť so všetkým začať odznovu.
„Homosexuálni muži sú veľmi náchylní k tomu, aby sa
stali obeťou kultu mladosti – ony prehliadky sexuality v erotických
baroch, prezývaných tiež trhy s mäsom, ktoré nájdeme v Londýne a New
Yorku, ony gay pláže na juhu Francúzska a v Los Angeles nemajú nič spoločné so
slobodou. Sú to len hniezda umelých gayov, ktorí sú posadnutí vonkajším
výzorom. Zamilovaní do svojich vlastných tiel sa títo muži desia postupujúceho
veku, pretože byť starý, znamená byť hnusný, a oni vedia, že so stratou svojej
mladosti stratia i právo milovať a byť milovaní a že potom budú mať hodnotu
jedine vtedy, keď budú platiť.“
Volám
sa Anna Líza Romi Hannah Franková. Som dobrá Slovenka a horlivá katolíčka
z Oblazova. A toto sú moje denníky. Denníky poctivej lesby.
V tejto verzii mojich denníkov, ktoré už
skutočne nepíše môj ocko, Vám sprostredkujem pravdivú sondáž do vnútra hlboko
veriacej rigorózne po novom praktizujúcej slovenskej homosexuálky. Pýtate sa,
či je to vôbec možná kombinácia?
Mnohé skutočnosti, ktoré budem zvedavým
očiam odhaľovať v zápiskoch zo svojho strastiplného života deň po dni, zážitok
po zážitku, budú pre nezainteresovanú verejnosť naozaj šokujúce. Moje denníky
prinášajú natoľko prevratné objavy do spoločenského vedomia, že dokonca ani
sama priekupníčka grandióznejších literárnych potratov na slovenskom knižnom
trhu – Evita – neprejavila žiaden – slovom: žiaden – záujem moje poznaním
sipiace denníky vydať aspoň v detskej edícii „evitínky“.
Opustime teda radšej svet zatrateného knižného
predpeklia a naopak, vnorme sa do mojich očisťujúcich blogových denníkov,
ktoré nemožno začať inak, než mojím curriculum vitae:
Narodila som sa 24. 7. 1988 matke Márii
Szatmáry a otcovi Františkovi Frankovi, vnukovi presláveného Naftalyho
Aronoviča Frenkla. Teraz
je ten správny čas podotknúť, že za to, že dnes som horlivá katolíčka z
Oblazova, vďačím najmä svojmu pôvodu, ktorý má koreň v carihradskej
zarytej, ale konštruktívnej židovskej rodine. Tá vždy vycítila ten správny
čas, kedy svoje zvyklosti modernizovať spolu s dobou. Aj preto si myslím,
že mám nám, slovenským katolíkom, čo povedať k aggiornamentu.
Mám jedného súrodenca, Petra, o päť
rokov mladšieho, ktorý vlani nastúpil do nitrianskeho semináru. Mama nás totiž
oboch vždy viedla v intenciách duchovnej obnovy. Zatiaľ čo dedo na svoj
krst z tridsiatych rokov minulého storočia spomínal najmä ako na „funkčný
talizman“, môj otec, naopak, privítal atmosféru náboženskej tolerancie
a vyvetranie stuchliny predpotopných zvyklostí a zväzujúcich
nariadení z Cirkvi po Druhom vatikánskom koncile. Ešte aj dnes spomína:
„Takto to bude pre nás predsa len jednoduchšie.“
Spočiatku som bola iba škaredé
a náladové dievča, o ktoré sa chlapci príliš nezaujímali.
Pravdupovediac, jediný, do koho som bola kedy zamilovaná a on do mňa, bol Mordechaj
Kapusta – i keď o tom zanovito na svojom blogu
mlčí. Mordechaj mi na moju valentínku zaslal iba svoje „bolné rozžehnání“,
a tak som musela „zapomnúť na hocha, nade nímž se bouřlivé mraky shání“.
Kapusta pár dní na to začal písať svoj blog.
Na oblazovskom gymnáziu zo mňa pani
profesorka Radičová na hodinách Náuky o spoločnosti vychovala tvrdošijnú
feministku, ktorá nenávidí mužov. Až neskôr som si prečítala, že pani Radičová
mala tých chlapov viac a naposledy i nášho učiteľa na Kotešovskom
technologickom ústave (KOTEK) – Jána Krstiteľa Bálasza z Fakulty novej teológie
novej evanjelizácie nového oslobodenia (FNTNENO).
Lesbou som sa stala neskôr a výhradne
z presvedčenia, aj preto si dodnes zachovávam svoju poctivosť – ja od žien
a muži odo mňa (preto je aj môj e-mail poctiva@annafrankova.sk). Za práva
lesieb bojujem od svojich 22 rokov, kedy som počas šábesovej sobotnej omše za
nedeľu, keď zbor feministiek odriekal modlitbu „Otec, Tys‘ Architekt Všeho
Míru“ začula Mírovo volanie. V tomto proroctve mi bolo dané spísať tieto
denníky, aby sa mohli stať podkladom pre novú evanjelizáciu na Slovensku za
dozorovania Rady progresívnych nemeckých biskupov.
Po
vyštudovaní oblazovského gymnázia a spravení si nižšej teologickej
nadstavby (ThLic.) na Kotešovskom technologickom ústave (KTÚ), kde prednáša aj
slovutný teológ Miroslav Kocúr – mala som s ním seminár k teológii
oslobodenia a vyskočenia z kňazstva, – som zakotvila v treťom
sektore, kde celkom dobre platia a dá sa pracovať aj z domu.
Pracujem pre neziskovú organizáciu Queer
Breeders Forum bojujúcu za práva neheterosexuálov. Založilo ju v roku 2013
niekoľko nespokojných bývalých členiek organizácie Queer Leaders Forum, ktoré
začali mať pocit, že sa za práva gayov bojuje na úkor práv lesieb. Ako to už
býva, aj dobre plateného aktivizmu sa človek preje, a tak sme siahli po
konzervatívnych lesbických istotách – miesto spoločných zväzkov či adopcií
brojíme za právo lesieb dojčiť, – i keď Sorošom menej dotovaných.
V tejto verzii mojich denníkov všetky
vlastné mená prepísal môj otec za vymyslené. Skutočný je iba popisovaný život.
